|
Kto je Maxim E. Matkin?
Ak si do googlu zadáte meno Maxim E. Matkin, „vyhodí" vám približne 18 800 možných odkazov, ktoré vám ponúknu zistenie, že toto meno je len pseudonym bližšie neidentifikovateľnej osoby a tu sa začínajú aj všetky internetové konšpirácie a dohady.
Je to muž? Je to žena? Prečo skrýva svoju skutočnú identitu? Je mladý/á, pekná/ý, starý/á alebo je taký/á škaredý/á, že radšej svoju skutočnú tvár nechce odhaliť? Bojí sa predsudkov dnešnej spoločnosti alebo to mám len správne vymyslené?
Pretože ak by sme vedeli skutočné pohlavie vek a meno autora, čo by to prinieslo? Nič iné len zaškatuľkovanie. Už by sme zrazu nenašli túto knihu v kníhkupectve medzi bestsellermi pre všetkých, ale už by to zrazu bola kniha len pre ženy alebo len pre mužov. Nazvime to kľudne rodovou stereotypizáciou, veď povedzme si úprimne, ktorý chlap si prečíta knihu o vzťahoch, čo napísala nejaká ženská?
Tento príklad a nie opačný som použila schválne, pretože je vraj takmer isté, že za exotickým pseudonymom sa skrýva slovenská autorka Eva Borušovičová ( 57 400 odkazov googlu), ktorá sa do povedomia ľudí v poslednej dobe dostala svojimi článkami, na dnes už bohužiaľ neexistujúcej stránke www.inland.sk ( INLAND bol domov pre chronických hľadačov a nás ostatných, čo sa neondieme). Ešte viac ju však preslávilo napísanie scenára k vraj slovenskému (režisérka je Poľka, hlavný hrdina je Čech, ženská hrdinka je Američanka, uf dúfam, že aspoň nejaký kôň sa tam našiel slovenský) filmovému bestselleru Jánošík: Pravdivá história.
Ak si predstavím, že vlastne Maxim, autor, ktorý je vždy tak správne ironický a prináša návody na prežitie vo vzťahovej džungli, samozrejme s ručením obmedzeným, napísal takýto scenár...no bavia ma :D ... Čo zrazu na dačom začal/a fičať? Nech požičia aj mne, tú jeho/ jej osobnú značku heroínu. A tak neprestajne tvrdím, že nechcem vedieť kto je vlastne skutočný kamoš Matkin. Vyhovuje mi táto nevedomosť skutočnej reality, pretože každý máme aj svoj vlastný svet. J
Ktorá z 5tich je tá naj?
U mňa jednoznačne vyhrávajú knihy Miluj ma ironicky a Mužské interiéry .... samozrejme, že aj ostatné sú dobré a oplatí sa ich prečítať, no pre mňa sú favoritmi práve tieto dve.J Pravdepodobne to bude preto, lebo nejakým spôsobom sa mi priplietli do cesty zrovna v čase môjho najväčšieho zúfalstva, v čase, keď mi „mistr Nikto" bez opýtania a bezcitne vytrhol srdce z hrude a hodil ho cez celú miestnosť do kúta.
Vtedy som mala pocit, že už nikdy sa nedokážem smiať, tak skutočne od srdca,...vtedy mi niekto podhodil knihu Miluj ma ironicky a ja som sa jej chytila ako topiaci sa slamky (joj, tieto nereálne slovenské príslovia a porekadlá :D ). A zabralo, našla som sa v každej jednej kapitole, odseku, vete, slove.
Fungovala ako terapia, ako psychoporadňa s ručením obmedzeným. A tak som vzala ďalšiu a ďalšiu a dávkovala som si ich postupne, aby nedošlo k predávkovaniu, avšak nakoniec sa u mňa tak či tak vytvorila závislosť...
Prečo práve Miluj ma ironicky? Každý jeden človek si musí v živote prejsť aspoň jedným zlomeným srdcom, jednoducho to tak je a nik ma nepresvedčí o opaku. Áno, uznávam existujú výnimky, ktoré stretnú prvú lásku a hneď je to tá PRAVÁ, na celý život. Ale buďme úprimní, my ostatní sme pravidlo, ktoré túto výnimku potvrdzuje.
A ak sa niečo podobné stane môjmu dieťaťu budem vedieť, že táto kniha je druh terapie, ktorá zaberá. Poskytuje pohľad na vzťahy také, aké sú naozaj. Možno svojim spôsobom odbúravajú naivitu, tú dymovú clonu, čo máme na očiach a čo nám od malička hučia do hlavy rozprávky o Popoluške, Snehulienke, či všetky tie americké sladké filmy. Poskytuje akési návody, ako prežiť „vzťahový guláš" bez toho, aby ste sa z neho povracali.
Napriek tomu vám však poskytne nádej, lebo tá je vždy, pokiaľ ešte dokážeme dýchať. J
„Na jednom zápästí mal čierny náramok s nápisom BE STRONG a na druhej červený NEXT LOVE. A to je aj odpoveď."
Katarína Kisková, 2.ročník, Mstb
|